Na východ od ráje I.: Bělehrad je beton, entropie a turbofolk

Belehrad bol donedávna mestom, v ktorom sa až bytostne zhmotňovala entropia. Jeho konečný osud som si vždy predstavoval ako postupne zvetrávanie mestskej štruktúry, ktorú odnesie Dunaj a vyplaví ju stovky kilometrov nižšie po prúde, na šedastých plážach betónového piesku. S pomalým Srbským otváraním sa Západu, ktoré vyvrcholilo v Januári tohto roku započatím rokovaní o vstupe do EU, sa situácia mesta postupne mení.

Letargia v lete vyprázdneného Belehradu ochromeného teplom, ustáva až na večer, kedy do ulíc za zábavou vyrážajú davy Belehradčanov. Centrum zábavy ma dva fokálne body: okolie ulice Strahinjića Bana, a „splavy“ na ľavom brehu rieky Sávy. Okrem nich sa ako centrum mestskej kultúry začína prejavovať aj oblasť zvaná Savamala na pravom brehu Sávy. Jej osud je však možno spečatený megalomanským projektom Belgrade Waterfront, ktorý má Belehrad premeniť na finančné a ekonomické centrum Balkánu.

RAP CAT$- We're all wearing baggy pants feat. Optimus & Belgrave from Ivan Ikic on Vimeo.

Oblasť okolo ulice Strahinjića Bana sa ironicky nazýva Silicone Valley podľa silikónových implantátov jej návštevníčiek. V jej baroch a reštauráciach sa na jeepoch, kokaine a podpätkoch stretáva belehradská zlatá mládež.

Ľudovejšie sú hausbóty na Sáve, zvané splavy. Podobne ako bary zo Silicone Valley, aj splavy celú noc do okolia chŕlia najnovší turbofolk. Dva splavy s alternatívnejšou ponukou sú Povetarac, ktorého DJs za seba frenetickým tempom ukladajú refrény súčasných top 10 hitov, a klub 20/44, ktorý sa zameriava na sofistikovanejšiu tanečnú elektroniku, a na ktorom si napríklad zahrali aj DJ Rashad a DJ Spinn.

V Belehrade zatvára väčšina kaviarní o polnoci. Medzi tými príjemnejšími sú Centrala - 'hip' rohový bar v tesnej blízkosti centra, alebo kaviareň Skica a vináreň Podrum hneď vedľa Fakulty aplikovaných umení. Barska Mušica je nepravidelne otvorený undergroundový jazz/rockový bar na hranici štvrtí Vračar a Palilula. Schovaná vo vnútrobloku nákupného centra, ostáva ako jediná často otvorená až do skorého rána. Alkohol sa v obchodoch predáva len do 22:00. Nepripravený návštevník Belehradu teda musí po záverečnej vyraziť na splavy.

Komunistická architektura Bělehradu|foto: Nate Robert Yomadic.com

Alternatívna kultúra nemá v Belehrade skutočné centrum a skôr sa nesúrodo prelieva po meste. Stabilnejšie miesta sú nezávislý priestor KC Grad v štvrti Savamala, polosquat Inex, alebo opulentná modernistická betónová budova bývalých tlačiarní BIGZ, na ktorej poschodiach si svoje ateliéry a štúdia našli belehradskí umelci. Sídli tu aj par barov, z ktorých najscénickejší je jazzový klub Čekaonica umiestnený na streche budovy.

Okrem nočného života je skutočným pôžitkom z Belehradu nechať sa pohltiť každodennosťou jeho surovej a pulzujúcej energie. Najväčší z Belehradských trhov je Kalenić, umiestnený v srdci štvrte Vračar. Na vrchole sezóny ponúka každý deň všetko od starožitnosti a blšákových cetiek, cez podpultový predaj domácej rakie, až po hyperlacné ovocie, zeleninu, mliečné výrobky, mäso, alebo ryby. Jedlo je tu „skutočné“ a chuťové zážitky z predražených pražských farmárskych trhov sa zdajú vyblednuté a akosi „virtuálne“.

Novi Beograd je výstavnou skriňou komunistického urbánneho plánovania. Jej radikálne brutalistická architektúra je pre fanúšikov socialistického retro-futurizmu povinnou zástavkou. Za návštevu stoja aj dve z 23 „brán“ Belehradu: brutalistická Genex Tower, nazývaná Západnou bránou a opresívny betonový komplex troch mamutích vežiakov zvaný Východná brána Belehradu.

Priaznivci letného pohybu si môžu v sieti obchodov Markoni za menej ako 5 euro na deň požičať bicykel a vydať sa popri znepokojivých močaristých brehoch Dunaja na prírodnú pláž na dunajskom ostrove Forkontumac zvanú Bela Stena, alebo tiež na vrch Avala, známy svojou televíznou vežou a okultne pôsobiacim pamätníkom Neznámeho hrdinu, ktorý bol otvorený v roku 1938.

Horúce Belehradské dni možno ukončiť večerou vo famóznom Tel Aviv Hummus House. Hneď vedľa neho, v trafike schovanej za okienkom v stene, je možné „na tajňáka“ zakúpiť fľašu vína aj dlho po desiatej hodine večer. Najlepšie je ju otvoriť na hradbách Belehradskej pevnosti v parku Kalemegdan a stihnúť podivne romantický západ slnka nad večne zahmleným sútokom riek Sávy a Dunaja.

Novi Beograd je výstavnou skriňou komunistického urbánneho plánovania|foto: Nate Robert Yomadic.com

EN
The first thing a visitor to Belgrade notices are the ruins of "Generalštab" - the HQ of the Jugoslav defense ministry bombed by NATO planes in 1999. For 15 years, it was a memento of "Western aggression". It has now been sanitized since the beginning of this year, with the government dropping hints of possible developers.

I have always seen Belgrade as a city of entropy. Its final destiny, as imagined, would be the gradual erosion of its urban structures that would form beaches of greyish concrete sand hundreds of kilometers down the stream of river Danube. But with the Serbia's slow and reluctant opening to the West, which culminated in January with the start of EU accession talks, the city has attracted more and more developers.

Belgrade's nightlife is spread across several parts of the city: the region around the street Strahinjića Bana in Dorćol, the houseboats called "splavy" on the left bank of the river Sava and recently also in the Savamala quarter. However, the future of Savamala is uncertain after the signing of the megalomaniac redevelopment project the Belgrade Waterfront.

The area around Strahinjića Bana is ironically named Silicone Valley referring to the affinity of its visitors for plastic surgery. Its bars and restaurant are favorite meeting places of Belgrade's nouveau riche.

Blokiva v Bělehradu|foto: Nate Robert Yomadic.com

Similarly to the bars in Silicone Valley, also splavy blast the popular sound of turbofolk deep into the night. Two of the more alternative ones are Povetarac, and the club 20/44, which is dedicated to a more sophisticated dance-oriented electronica, and whose floor was filled by the likes of DJ Rashad and DJ Spinn.

Most of Belgrade's cafes close around midnight. The more pleasant ones are the hip corner bar Centrala, or cafe Skica and the winery Podrum close to the Faculty of Applied Arts. Barska Mušica is an underground jazz/rock bar, occasionally open until early morning hours thanks to its location in the inner yard of a shopping mall.

Belgrade's alternative culture can be found in the independent culture space KC Grad in Savamala, the semi-squat Inex, or in the opulent concrete building of the former printing factory BIGZ. Its floors have provided spaces for artists and their studios, as well as several venues and bars. The most scenic of them is the jazz bar Čekaonica located at the roof of BIGZ.

The biggest of Belgrade's markets is Kalenić, located in the heart of the Vračar quarter. At the height of the season one can find the classical flea-market stuff there, as well as under-the-counter homemade rakia, cheap fruit and vegetables, milk products, meat or fish.

Novi Beograd is the prime example of Serbia's Communist urban planning. Its radical brutalist architecture is a must see for all fans of Communist retro-futurism. Worth visiting are also two of 23 gates of Belgrade: the brutalist Genex Tower, called the "Western city gate" and the oppressive concrete complex of three mammoth blocks called "Eastern gate of Belgrade".

Fans of summer activities can borrow a bike for less then 5 euros a day and ride it along the disquieting marshy banks of Danube to the natural beach Bela Stena. Another destination can be the mountain Avala, known for its TV tower and the impressive Monument to the Unknown Hero opened in 1938.

Hot days in Belgrade can be ended with a dinner at the fabulous Tel Aviv Hummus House. One can also open a bottle of wine on the walls of the Belgrade fortress in Kalemegdan park, possibly trying to catch the oddly romantic sunset over the confluence of the Sava and Danube rivers.