Na východ od ráje III.: V ulicích Sofie

23. červenec 2014

Sofia, 11 hodín večer. Na bulvári Kňaza Dondukova vo večierke kúpiť fľašu vína. Popri slávnom chráme Alexandra Nevského prejsť na ulicu Cára Shishmana. Jej rozvodové skrine boli v roku 2011 prerobené na streetartovú galériu reprezentujúcu diela vyše desiatky vizuálnych umelcov z Bulharska.

Ulica Shishman je vďaka svojmu frenetickému chaosu asi najkrajšou ulicou Sofie. Ústi do námestia, ktoré je jedno z mnohých miest, kde sa v noci stretáva mládež Sofie, ktorá sa cez leto barom viacmenej vyhýba. Viac frekventovanejšie sú však námestie pred národným divadlom Ivana Vazova, park Knyazheska záhrada s jej kontroverzným pamätníkom Ruskej armády, ktorého guerillové prerábky slúžia posledné roky ako subkultúrne komentáre domácej a svetovej politickej reality a rozľahlý Borisov park, ktorým sa z národného futbalového štadiónu občas do mesta presúvajú davy chuligánov. O niekoľko sto metrov ďalej, leží Národný Dom Kultúry.

Rozľahlé námestie okolo gigantickej socialistickej stavby ponúka dostatok možností pre nočný život mimo barov. Súčasťou ináč spustnutého Domu je aj niekoľko nočných klubov, ktoré slúžia ako zberné stanice po tretej hodine v noci. Najznámejší z nich je Culture Beat. V podchode len niekoľko desiatok metrov ďalej, sa nachádza klub Mixtape 5, v ktorom sa občas vyskytnú zaujimavé elektronické akcie.

Zvuk Sofie je dominovaný Chalgou - súčasným folkom, príbuzným juhoslávskemu turbofolku a rumunskému Manele. Kráľom Chalgy je kontroverzný, ale v Bulharsku extrémne populárny spevák a producent rómskeho pôvodu Azis. Azis je bizarným zosobnením žiarivého povrchu Bulharska, pod ktorým je ukrytá krajina, ktorá nezažila transformáciu a zo socializmu plynulo prešla do znepokojujúceho hybridu plutokracie a turbokapitalizmu.

Malá skupina producentov alternatívnej elektroniky (Mojo Goro, 1000 Names, Parallel Concept, Hempsta, Infragreen), djov a blogerov združená okolo global-bass labelu WTF is SWAG a klubovej akcie Sofia Beats sa stretáva na viacerích miestach. Sú to kluby Jules Verne, bar Kanaal, známy svojou vyčerpavajucou ponukou pív, alebo bar Lomo v blízkosti Akadémie výtvarných umení. Rovné beaty a súčasné podoby techna sa občas vyskytnú vo fotografickom ateliéri EW Studio, ktorý sa počas noci premieňa na malinký ad-hoc klub.

Sofia cez deň: chaos a šeď rozpadnutého betónu. Najväčšie trhovisko v centre mesta je Ženský bazár (Zhenski Pazar). Lacná zelenina, orientálny tovar, mäso, ale aj počítačové káble dominujú neveľkému podlhovastému námestiu, okolo ktorého sa sústreďujú lokálni farmári, lacné bufety s typicky bulharskou stravou a takisto niekoľko ľudových “sekáčov” v priľahlých uliciach. Tie drahšie, ako sú napríklad Sedgwick, Coquette, alebo Ecru, treba hľadať v uličkách okolo Národneho Domu Kultúry.

03170938.jpeg

Podľa Ledy Ekimovej, kurátorky, galeristky a producentky známej ako S.D.U., je výtvarná scéna v Sofií dominovaná umelcami, ktorí nemajú problém sa realizovať v galériach vlastnených príbuznými bosov lokálneho podsvetia. Jej nezávislá galéria Pistolet je momentálne otvorená len na pár letných týždňov a nachádza sa v priestoroch darkwave / EBM baru NeuBerlin.

Už spomínaná ulica Cára Shishmana bola v roku 2011 prerobená na street-art galériu voľným zoskupením architektov, urbanistov a aktivistov zvaných Transformatori. Transformatori, v kontexte urbánneho rozvoja Sofie asi najzásadnejšia nezávislá iniciatíva, sú aktívni vo viacerích projektoch. Jedna z ich posledných akcií sa zamerala na pamätník 1300 rokov Bulharska na námestí pred Národnym Domom Kultury. Fascinujúca kubisticko-konštruktivistická plastika, je inak terčom nepochopenia a odporu verejnosti.

Transformatori takisto stoja za interaktívnou mapou alternatívneho života Sofie na adrese culturemap.bg. Dalšou online mapou je Fading Sofia, ktorá mapuje miznúce miesta lokálnej histórie Sofie.

Najpodstatnejším poznatkom, nielen o Sofií, ale aj o Bulharsku, je však jeho verbálna kultúra: “čau” sa hovorí len pri odchode a nikdy ako pozdrav pri stretnutí. Mätúce je tiež “áno”, pri ktorom sa hlavou zamietavo krúti a analogicky “nie”, pri ktorom Bulhari zvyknú hlavou súhlasne kývať.

EN
Sofia, 11 PM. Get a bottle on Knyaz Dondukova Boulevard. Walk past the famous church of Alexander Nevsky. Reach the Tzar Shishman street. Its electrical transformers were turned into a street-art gallery representing more than a dozen Bulgarian artists in 2011.

Shishman is one of Sofia's nicest streets, thanks to its frenetic chaos and street-art transformers. It leads into a small square, during the day a market, at night a meeting place of youngsters. More frequented are the square in front of the National Theatre of Ivan Vazov, the park Knyazheska gradina with its controversial memorial to the Soviet army, whose guerrila-style modifications serve as subcultural commentaries on local and global political realities, and the vast Borisova gradina, sometimes frequented by hooligans returning from the national football stadium. A couple of hundred meters further is the National Palace of Culture.

The vast square around the giant communist building offers enough space for nightlife outside bars. Part of the slowly dilapidating building are also a couple of night clubs, that gather people after 3am. The most visited is Culture Beat. Located in an underpass just several dozens of meters away is the club Mixtape 5, occasionally hosting interesting dance-oriented electronics.

The sound of Sofia is dominated by Chalga - contemporary folk similar to ex-Yugoslav turbofolk and Romanian manele. The king of Chalga is the controversial but immensely popular singer of Roma origin called Azis. Azis is a bizzarre projection of a shiny surface of Bulgaria. Lingering beneath is a society that skipped transformation altogether, plunging directly into a gloomy hybrid of plutocracy and turbo-capitalism.

A small group of producers of alternative electronics such as Mojo Goro, 1000 Names, Parallel Concept, Hempsta and Infragreen, DJ's and bloggers gathered around the label WTF is SWAG and the event Sofia Beats meets up in several places. It can be at the club Jules Verne, bar Kanaal with its extensive selection of beers, or Lomo near the Academy of Visual arts. Techno and its contemporary forms can be occasionally found at the photo studio EW Studio, turning it into an ad-hoc club at night.

The biggest marketplace in the center is the Zhenski Pazar. It offers cheap food, but also various paraphernalia. Local farmers, cheap canteens with typical Bulgarian food and second hands, all line up along the square. More upscale second hands (such as Sedgwick, Coquette or Ecru) can be found in the streets near the Palace of Culture.

According to Leda Ekimova, curator, gallery-owner and music producer known as S.D.U., the visual arts scene in Sofia is dominated by artists that have no issues exhibiting in galleries owned by relatives of local underground bosses. Ironically, she adds that it is nothing unusual also outside of Bulgaria. Her independent gallery Pistolet just opened for several weeks in the premises of the darkwave / EBM bar NeuBerlin.

The aforementioned Tzar Shishman street was transformed into a street-art gallery by a loose formation of architects, urbanists and activists called Transformatori. Within the context of Sofia's urban development, they are probably the most important independent initiative active in many projects simultaneously.

Transformeri are also behind the interactive map of alternative life in Sofia called culturemap.bg. Another map worth checking out is the Fading Sofia, charting locally important, but disappearing places of the city.

autor: Peter Gonda
Spustit audio

Více z pořadu

Mohlo by vás zajímat

E-shop Českého rozhlasu

Vždycky jsem si přál ocitnout se v románu Julese Verna. Teď se mi to splnilo.

Václav Žmolík, moderátor

tajuplny_ostrov.jpg

Tajuplný ostrov

Koupit

Lincolnův ostrov nikdo nikdy na mapě nenašel, a přece ho znají lidé na celém světě. Už déle než sto třicet let na něm prožívají dobrodružství s pěticí trosečníků, kteří na něm našli útočiště, a hlavně nejedno tajemství.