Východiska: Grautag Records – systém padá

03356733.jpeg
03356733.jpeg

Grautag je label, ktorý vznikol de facto náhodou – ako vedľajší produkt výstavy jeho majiteľa, francúzskeho umelca Nicolasa Moulina. Za niekoľko rokov svojej existencie sa z neho stal plnohodnotný audiovizuálny artefakt, ktorý má výraznú vizuálnu estetiku. Grautag už podľa svojho názvu, je inšpirovaný šedivosťou dystopických miest, ktoré následne rekontextualizuje do koláží a vytvára tak nové identity. Inšpirácie hľadá aj vo východnej Európe a v jej charakteristickej architektúre. Ich hudobná orientácie je eklektická, a siaha od elektra až po post-krautrock. V Berlíne, v meste, ktoré zosobňuje “grautag” som sa s nimi stretla v ich štúdiu v Kreuzbergu.

Dystópia a jej krajinné manifestácie sú leitmotívom ich aktivít v rámci labelu, ako aj samotného Nicolasa Moulina. “Dystopická krajina je niečo, čo v mojej tvorbe figuruje už dlhší čas. Umeniu som sa začal venovať v 90tych rokoch, keď som veľa cestoval po Východe. Fotil som všetko - všade a nikde, mestá ako Berlín, Sofia, Budapešť alebo Praha. Vtedy som samozrejme putoval po padlom impériu. Pre niekoho zo Západu bolo zaujímavé vidieť, že to impérium nebolo až tak odlišné. Rovnaké ulice, rovnaké domy, rovnaké obchody, len o niečo rozpadnutejšie. Pre mňa to bolo niečo ako pozorovať druhú stranu zrkadla, vidieť, čo sa môže stať – a stane – na Západe, pretože systém sa rozpadá,” hovorí Nicolas Moulin. Estetika dezolátnych budov a prostredia, ako metafora pocitu, ktorý vyvolávajú, však nie je geograficky vyhranená. “Trebárs Pharaoh Chromium sa na svojej platni inšpiroval svojou vlastnou históriou. Keď sme na tej doske spolupracovali, pokúšal som sa vytvoriť niečo, čo by korešpondovalo s jeho minulosťou, a tá je zaujímavá, pretože Pharaoh Chromium je Palestínčan. Klišé obraz o labele Grautag je scenéria Východu, so snehom a prázdnymi supermarketmi. Ale pre nás je šedivosť všade, aj v arabských krajinách alebo na miestach, kde stále svieti slnko.”

03356734.jpeg

EN

GRAUTAG RECORDS: THE SYSTEM IS FALLING

Grautag is a label, that was born almost by an accident – as a by-product of an exhibition of its founder, the French artist Nicolas Moulin. Over the few years of its existence, it has become a full-fledged audiovisual imprint with a bold visual aesthetics. Grautag, even according to its name, is inspired by the greyness of dystopian cities, which are recontextualised into collages with new identities built. The inspiration, among others, is found in Eastern Europe and its characteristic architecture. I met them in their studio in Berlin, the city that embodies “grautag”.

Dystopia and its landscape manifestations are the leitmotif of their activities as well as the work of Nicolas Moulin. “The dystopian landscape is something that has been in my work for a long time. I started to make art during the 90ties, travelling a lot in Eastern countries. The dystopian landscape for me meant taking photos everywhere and nowhere - from Berlin to Sofia, Budapest to Prague. In this period of course I was travelling in a fallen empire. Interesting to somebody coming from the West was that this empire was not so different, the protocol of life was the same – streets, housing, shops were all the same, just different in terms of dereliction. For me it was like seeing the other side of the mirror, witness what could and will happen in the West, because the system is falling, “ says Nicolas Moulin. The aesthetics of desolate buildings and the environment, as a metaphor of the feeling, which they produce, is not geographically defined, however. “Let's take the example of Pharaoh Chromium who used his own history to make the record. When he produced it, I tried to find something which could work within his own history, and that interests me because Pharaoh Chromium is a Palestinian. The cliché image of Grautag could be Eastern landscapes with snow and empty supermarkets, but grey is everywhere, even in Arab lands or in landscapes where the sun is always shining.”

Link:
http://www.grautagrec.com/