Na východ od ráje V: Amputované Sarajevo

Obliehanie Sarajeva a jeho zobrazovanie v médiach bolo prirovnané ku prvej reality show. Medializáciu násilia reflektovali viacerí Sarajevskí tvorcovia. Združenie dizajnérov TRIO Sarajevo, reinterpretovalo obsah globálnych značiek vo svojích grafikách. Autori textu Sarajevo Survival Guide zobrazili obliehané mesto formou turistickej príručky. Tvorcovia filmu Mizaldo ho zostavili z pasáži, ktoré obliehanie zobrazujú ako sériu reklamných spotov.

Mišo Hudák, zakladateľ košickej iniciatívy Východné pobrežie, tvrdí, že druhé mesto Slovenska – Košice, má len 60 rokov. Pôvodná, prevažne maďarská, židovská a nemecká populácia Košíc, tvorila pred druhou svetovou vojnou elitu mesta. Počas vojny a po jej skončení bola táto populácia vyvraždená, alebo odsunutá. Jej miesto zastúpili slovenskí obyýatelia z okolitého vidieka. Terajšie Košice sú pre Hudáka novým mestom, ktoré zdieľa lokalitu a meno, ale charakterom tvoria iné mesto.

Aj keď prípad Košíc nemožno v úplnosti aplikovať na Sarajevo, jeho situácia je porovnateľná. Mesto prešlo zásadným zlomom vo svojej histórií, ktorý sa radikálne odrazil na jeho populácii a ďaľšom vývoji. Dnešné Sarajevo je amputované mesto a v rámci veľmi komplikovaných, na etnicite založených politických vzťahov v rámci Federácie Bosna a Hercegovina, a ponurej ekonomickej situácie ma neľahkú perspektívu.

Sarajevské Kino Bosna|foto: Peter Gonda

Nad Sarajevom, ktorého alternatívna kultúra takmer neexistuje, sa rozprestiera generická vrstva turistickej 'zábavnej infraštruktúry' zložená z barov, kaviarní, nočných klubov a nákupných centier. Medzi najsvojskejšie miesta Sarajeva patrí Kino Bosna. Každý pondelok je dejiskom živých koncertov, počas ktorých sa hrajú sevdalinky – bosenský folk. Sarajevská mládež tu tancuje, spieva, alebo popíja rakiu. Počas iných dní týždna, najmä v lete, je Kino Bosna viacmenej prázdne, no i tak stojí za návštevu.

Zaujimavá je kaviareň Galerija Boris Smoje, otvorená do neskorých nočných hodín, alebo alternatívne kino Kriterion, ktoré sa niekedy stáva elektronickým klubom. Príjemne je tiež nostalgicky pomenované Cafe Tito. Pokiaľ človek uprostred noci hľadá samotu a nevadí mu drsné a špinavé prostredie, Cafe Bar Marquee je ideálne miesto na nočné rozjímanie.

Sarajevo a jeho kuchyňa je podobne ako zvyšok Balkánu zameraná hlavne na mäsité jedlá. Lokálnymi špecialitami sú jahňacina, alebo čevap. Pre viac bezmäsité menu navštívte malú reštauráciu Teta Šminka. Najlepší falafel v meste, ktorý poteší hlavne v noci, majú v nonstop fastfoode Pirpa. Oddych od mäsa poskytuje tiež vychýrená reštaurácia Karuzo.

Trhovisko Pijaca Markale sa nachádza len niekoľko desiatok metrov od centrálného bulváru Fehadija, ktorým sa celý deň prechádzajú davy sarajevských rodín. Na chodníkoch okolo Markale predávajú dôchodkyne rôzne liečivé bylinky a korenia. Mliečne a živočíšne výrobky dostať v mestskej tržnici Gradska tržnica Markale. Zaujimavý je malinký blšák oproti obchodnému centru Mercator. V temných uličkách medzi stánkami, ktorých ponuka pripomína obchod s domácimi potrebami krížený zo smetiskom, je pár stánkov v ktorých možno stráviť hodiny 'crate-diggovaním' starých vinylov, alebo juhoslávskych knižiek.

Sarajevo, ktorého centrum je natlačené do úzkeho a podlhovastého údolia okolo rieky Miljacky môže pôsobiť malé. Jeho skutočnú veľkosť si návštevník uvedomí, až keď sa začne šplhať ľubovoľným z úbočí okolo centra. Obľúbenou lokáciou s výhľadom na mesto je Žuta Tabija v mestskej časti Vratnik. Ešte vyššie ležia ruiny stredovekej pevnosti Bijela Tabija, z ktorej je výhľad na roklinu, ktorou sa tiahne Miljacka pred Sarajevom.

Najmagickejší moment nastáva každý deň po západe sĺnka počas ramadánu, kedy sa zo Žutej Tabije ku nebu vznesie raketa, ktorá nad Sarajevom vybuchne v obrovskom O, oznamujúcom koniec pôstu. V tomto momente sa zapne osvetlenie všetkých mešít a z desiatok reproduktorov nad mestom sa rozoznie spev muezzínov, ktorých hlasy sa nad mestom nesú efektované vetrom a odrazom od okolitých úbočí.

Stopy vojny sú stále viditeľné na budovách mesta, ale urbánne Sarajevo má z vojnou v 90tých rokoch málo spoločného. Lokálni obývatelia, ktorí si 90ky zažili na vlastnej koži o nich neradi rozprávajú – prirodzená reakcia na komodifikáciu lokálnej histórie. Po pár dňoch sa človeku žiada uniknúť. Niet lepšej lokácie ako 30 kilometrov vzdialené mestečko Visoko, ktorého geometricky pravidelné svahy sú vraj najstaršími pyramídami na svete.