Bourání s Marií Topolčanskou

Povídali jsme si o její profesní dráze, přáních, plánech a ambicích. Samozřejmě došlo na porovnávání mezi českou a slovenskou situací, ale i na snahu zůstat ve spojení s děním v zahraničí.

Maria Topolčanská (1973)

Vyštudovala architektúru na FA STU v Bratislave, diplomovala v ateliéri Ivana Gürtlera. Svoje doktorandské štúdium tu prerušila na niekoľko rokov, keď po semestri v Rotterdame získala štipendium Španielskej vlády na postgraduálne štúdiá na ETSAB UPC v Barcelone. Pod vedením Ignasi de Solà Moralesa absolvovala Master architektúry a urbánnej kultúry Metropolis a doktorský program Teórie a histórie architektúry.
Je autorkou štúdie dvoch bytových domov pre mladé rodiny v Sant Boi, ktoré boli po víťazstve v súťaži v r. 2004 zrealizované a spolupracovala na projektoch ateliéru Domingo – Ferré v Barcelone, napr. pešieho mosta a budovy prístavu pre Forum 2004 (finálny výber Mies van der Rohe Prize 2005).
V roku 2004 bol jej filmový projekt metamorfózy Aleny Šrámkovej a Ferdinanda Milučkého predstavený v Česko-slovenskom pavilóne na Bienále v Benátkach.
Od návratu do Bratislavy sa venuje výskumu na SAV a externe učí na FA STU. Je členkou redakčnej rady časopisov Era 21 a wonderland, publikovala svoje texty v AD a pravidelne v A10, kde v júli 2011 vyšiel jej výber súčasnej architektúry na Slovensku ´Architecture on diet´.