České občianstvo a výnimka zo zákona

Moderátor: Mnohí boli presvedčení, že v súčasnosti je možné získať české občianstvo iba pod podmienkou, že sa vzdajú svojho pôvodného, teda slovenského... Niečo sa zmenilo?

Sládečková: Zákon hovorí, že žiadateľ musí, okrem iného, preukázať "pozbytí" doterajšieho štátneho občianstva. V prípade slovenského občana musí predložiť doklad o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Avšak česká legislatíva pripúšťa i výnimky, na základe ktorých je možné nesplnenie niektorých stanovených podmienok prepáčiť.

Výnimky povoľuje ministerstvo vnútra v rámci konania o udelení štátneho občianstva Českej republiky. Ako mi povedala vedúca oddelenia matrík a štátneho občianstva Úradu Mestskej časti Praha 6 Anna Palasová, v prípade pána ministra Slamečka výnimka bola opretá o znenie zákona, podľa ktorého by "udelenie štátneho občianstva bolo významným prínosom pre Českú republiku najmä z hľadiska vedeckého, spoločenského, kultúrneho či športového".

Moderátor: U pána ministra ide o hľadisko spoločenské.

Sládečková: Áno, možných výnimiek je však viac, kto má záujem môže si ich naštudovať v zákone číslo 40/1993 zbierky o získavaní a strate občianstva Českej republiky.

Moderátor: Tých, ktorí v Česku trvalo žijú 5 - 10 rokov a k slovenskému občianstvu by chceli pridať i české, sme asi príliš nepotešili. Sú však takí, ktorí dvojaké občianstvo majú a nie je ich málo... Ako sa k tomu dostali?

Sládečková: Áno, ale v drvivej väčšine ide o Slovákov, ktorí na území Českej republiky trvalo žili ešte za existencie Československa. V týchto prípadoch to zákon pripúšťal. Tí, ktorí sa prisťahovali až po rozdelení federácie, to už majú zložitejšie.

Moderátor: O možnostiach získať dvojaké občianstvo na základe výnimky sme hovorili s Darinou Sládečkovou.