Východiska: Divadlo Lucie Repašskej

14. únor 2014
Podcasty, rozhovory, příběhy Další podcasty, rozhovory a příběhy 03017054.png

Divadelná režisérka Lucia Repašská s divadlom začala už na základnej škole. Počas štúdia na bilingválnom gymnáziu v Tisovci spoluzaložila divadelný subor Hlod, ktorý sa pre ňu stal možnosťou úniku z opresívneho prostredia evanjelickej školy. V divadelnej dráhe neskôr pokračovala na brnenskej Janáčkovej akadémií, v ateliéri známeho dramatika Arnošta Goldflama.

Počas štúdia sa stala stážistkou v svetoznámom divadle Odin Teatret, s ktorým spolupracuje doteraz. V roku 2010 spolu s režisérkou Evou Rysovou, dramaturgmi Ondřejom Novotným a Tomášom Soldánom a ďalšími členmi založila nezávislé divadlo D'Epog, ktoré sa podľa Lucie Repašskej profiluje ako laboratórny model divadla s vlastným súborom, ktorý pracuje na výskume súčasného publika a hraníc hereckého jazyka.

K výskumu publika pristupuje Repašská takmer až s modernistickou militantnosťou, ktorá sa nielen v prístupe k divákovi, ale aj v jej práci s hercom odkazuje na Artaudovské divadlo krutosti. Obzvlášť zaujímavý je Luciin spôsob práce s hercom. Za tri roky so svojím súborom vyvinula sadu cvičení, ktoré sa stali prostriedkom hereckého vývoja a takisto skladania inscenačného tvaru. Cvičenia sú inšpirované prácou divadelníkov ako Grotowski, Barba, Michail Čechov alebo DV8.

Lucia Repašská a jej súbor majú za sebou viacero inscenácii ako sú Di-sein alebo Ninivea, odohrávajúcich sa na tribúnach brnenského plaveckého štadiónu Lužanky. Jej poslednou inscenáciou bola hra 121, ktorú odpremiérovala v apríli tohto roku v priestoroch Malej Ameriky v Brne. Predstavenie, ktoré som videl počas divadelného festivalu Kiosk v Žiline, som vnímal ako divadlo o vyčerpanosti súčasného divadla, ale podľa Repašskej tématizuje absenciu tém a vychádza zo známeho “piece” britského streetartového umelca Banksyho.

Na jar 2014 pripravuje Lucia Repašská so svojím súborom nové predstavenie, ktoré ma tematizovať otázky moci, násilia a sexu v kontexte rodiny.

EN

The theatre director Lucia Repašská started with theatre already at elementary school. While studying at the bilingual college in Tisovec, she co-founded the theatre group Hlod, which became a means of escape from the oppressive reality of her Lutheran school. Later she joined the studio of the acclaimed dramatist Arnošt Goldflam at Janáček Academy of Music and Performing Arts in Brno.

03017055.png

During her studies she was an intern at the renowned Odin Teatret in Denmark, with which she still collaborates. In 2010 she established the independent theatre D'Epog together with the director Eva Rysová and dramaturgists Ondřej Novotný and Tomáš Soldán. D'Epog has changed and according to Repašská it now works as a theatre laboratory focusing on research of contemporary audiences and the limits of theatrical language.

Repašská's researches her audiences with an almost modernist militancy and draws from Artaud's Theatre of Cruelty in her approach towards her spectators and actors. Repašská's way of leading her actors is especially interesting. In three years she and her troupe developed a set of exercises, which help hone actor's skills and serve to build her performances too. The exercises are inspired by the work of Grotowski, Barba, Michail Chekhov or DV8.

Having staged performances such as Di-sein or Ninivea taking place at the tribunes of Brno's Lužanky public swimming pool, Lucia Repašská's last performance 121 was premiered in April 2013 at the industrial spaces of Mala Amerika in Brno. While seeing the performance during the theatre festival KioSK in Žilina, I perceived it as theatre about the exhaustion of theatre. However, according to Repašská, the performance revolves around an absence of themes and is inspired by a well-known piece of the British street-art artist Banksy.

A new performance by Repašská and her troupe will be introduced in spring 2014, this time dealing with topics such as power, sexuality and violence in the context of family.

autor: Peter Gonda
Spustit audio