Východiska: DIY estetika labelu Trash Can Dance

18. prosinec 2014
Podcasty, rozhovory, příběhy Další podcasty, rozhovory a příběhy 03275884.jpeg

Trash Can Dance na čele so zapáleným Gertom Moserom zosobňuje estetiku a myšlienku DIY. Vlastnoručne vyrobené a navrhnuté kazety a CDR vydáva s nadšením hudobného fanúšika, ktorého motivácia nie je len čisto osobná, ale v niečom aj edukatívna a altruistická. Orientuje sa na vydávanie estónskej hudby, jeho primárnym cieľovým poslucháčom je domáce publikum. Žánrovo je label tak otvorený, ako jeho majiteľ: nájdete na ňom noise, drone, black metal, hardcore, punk, 8bit elektroniku...

”Celé to začalo ako filmový blog,” hovorí šéf značky Gert “Trash” Moser. “Robil som na ňom približne päť rokov a napadlo ma, že by som k nemu mohol urobiť hudobnú kompiláciu, ktorá by ten web propagovala. Počúval som vtedy veľa estónskej hudby. Zrazu z toho boli dve, vlastne tri kompilácie, pretože na svojom počítači som mal toľko dobrej hudby” Prečo sa rozhodol vydávať iba estónsku hudbu? “Je tu toľko dobrých skupín. Prečo by som mal vydávať švédske alebo poľské projekty, keď oveľa lepšie dokážem zviditeľniť estónsku hudbu estónskemu publiku?”

Dôležitou súčasťou estetiky labelu Trash Can Dance je vizualita. Z nej vychádza celý koncept releasov – Gert na základe nápadu na obal vyberá kapely, ktoré by sa preň hodili. A na základe čoho si vyberá umelcov pre svoju značku? Ako ich nachádza? “Ja a Mihkel sme objavili jedného muža, ktorý pred desiatimi rokmi žil v malej dedine v horách a chcel robiť black metal. Všetko si nahrával sám s použitím automatických bicích, atď. Pre kamarátov raz nahral desať-trackové CDR, z ktorého som ja potom vybral tri tracky, ktoré plánujem vydať. Znejú naozaj hrozne, nie sú to dobré pesničky, majú špinavý zvuk, ale to je presne to, čo vlastne hľadám” dodáva sympatický iniciátor projektu Trash Can Dance v centre starého mesta estónského Tallinnu.

03275885.jpeg

The DIY aesthetics of Trash Can Dance

Trash Can Dance, helmed by enthusiastic Gert “Trash” Moser, embodies the aesthetics and ideas of DIY. He releases the handmade and designed tapes and CDR's with a passion of a music lover, whose motivation is not purely personal, but in some way also educational and altruistic. He focuses on releasing Estonian music, his primary target audience is local. Genre-wise, the label remains as open and broad, as the music taste of its owner: from noise to drone, black metal to hardcore, punk or 8-bit electronics.

“It all started as a film blog,” says Gert Moser. “I had been doing it for about five years and suddenly had the idea, that I should make a music compilation to promote the website. I was listening to a lot of Estonian music at the time. Not one, but three compilations came out of it, because I collected so much good music on my hard drive.” Why did he decide to focus on Estonian music exclusively? “There are so many good bands here. Why should I release Swedish or Polish projects, when I can much better highlight Estonian music for an Estonian audience.”

An important part of the label aesthetics is also visuality, which more or less spawns the whole concept of a particular release – based on his idea for a cover art, Gert then searches for a band that would fit to it. And how does he find artists for his imprint? “Me and Mihkel once found a guy who lived in a village in mountains ten years ago. He wanted to make black metal and recorded everything alone with drum machines, etc. He recorded a 10-track CDR for his friends, and I ended up choosing 3 tracks from it, which I'm planning to release on my label. They sound bad, they are not good songs, the sound is dirty, but this is exactly what I'm looking for,” adds the affable force behind the label and blog Trash Can Dance in the centre of Tallinn's Old Town.

autor: Lucia Udvardyová
Spustit audio