Východiska: Kh'lulu a jeho hudobný kanibalizmus

03325056.png
03325056.png

Kh'lulu je projekt mladého hudebníka Adama Randjeloviča pôsobiaceho v srbskom hlavnom meste. Je veľmi aktivny, má viacero projektov. Prednedávnom na belehradskom labeli NAUK (vypočujte si náš rozhovor o labeli tu) vydal troj-album nazvaný Putridity, čo v preklade označuje rozklad, hnilobu. Album je konceptuálny, zvukovo sa pohybuje vo vodách lo-fi a postpunku.

“Kh'lulu je moje alter ego, nedokážem si seba bez neho predstaviť. Bývam v Belehrade, je to dosť depresívne, ale vlastne zároveň v niečom krásne v takom tom masochistickom zmysle. Ničí ma to zvnútra. Vždy som chcel odtiaľto odísť, možno aj preto, lebo som sa narodil v Rusku a žil som tam 17 rokov. Vyjadruje to ten môj status nikoho odnikiaľ. Preto milujem dark ambient, a pokúšam sa ho robiť a hrať. Chcem, aby ľudia boli tak stratení ako som ja,” hovorí zo svojho srbského domova. Jeho album vznikol z hodín a hodín nahrávok, ktoré v niečom, možno podvedome, nadväzujú na bohaté dedictvo srbskej postpunkovej scény.

“Moja hudba je čisto analógová a lo-fi. Používam drum machine v ambientných trackoch, pretože neznášam, keď ten dobrý zvuk dark ambientu skončí v nudnom drone,” dodáva. K dielu vznikla i esej nazvaná “Music: An Overexcited Corpse” (Hudba: prebudená mŕtvola), ktorú napísal. Vyjadruje jeho sklamanie nad vývojom hudby a znesvätenia myšlienok významných hudobných dejateľov 20. storočia. “V dnešnej dobe máme úplne plastickú a vulgárnu verziu všetkých najlepších ideí, ktoré nám zanechali títo progresívne zmýšľajúci ľudia. Moja platňa reflektuje hudobnú genézu od Erika Satieho až doposiaľ.” A aké sú jeho dojmy zo súčasnej belehradskej hudobnej scény? “Aby som povedal pravdu, nepatrím do žiadnej z tunajších scén. Pretože tá hudba – máme tu všetko od noise až po indie rock – nie je pre mňa. Ja som len niekto, kto robí hudbu vo svojej izba, nechcem byť rockovou hviezdou.”

Kh'lulu and his sonic cannibalism

Kh'lulu is a project of the fledgling musician Adam Randjelovich who lives and works in the Serbian capital. His is very active and has several projects under his belt. Recently, he published a triple album on the Serbian label NAUK (listen to our interview about the label here), entitled Putridity. The album is conceptual, sonically influenced by the aesthetics of lo-fi and post-punk.

“K'hlulu is my alter ego, I cannot imagine myself without it. I live in Belgrade, it's quite depressing, but at the same time beautiful in a masochistic way. It destroys me from inside. I've always wanted to leave, perhaps also because I was born in Russia and lived there for 17 years. It expresses my status of being nobody from nowhere. That's why I love dark ambient and try to create it and play it. I want to make people as lost as I am,” he says from his Serbian home. His album is a result of hours of recordings, which in some way – perhaps subconsciously – draw upon the rich legacy of the Serbian post-punk scene.


“My music is purely analogue and lo-fi. I use a drum machine in my ambient tracks, because I hate when that good sound of dark ambient ends up in a boring drone,” he adds. His opus magnum is accompanied by an essay entitled “Music: An Overexcited Corpse”, which he wrote. He expresses his disappointment with the music development and desecration of the ideas of leading music figures of the 20th century. “Today we have an absolutely plastic and vulgar version of all of the best ideas left behind by these progressively-minded people. My record reflects this musical history from Erik Satie up until today.” And what are his impressions of contemporary Belgrade music scene? “I don't belong to any of these scenes. The music – and we have anything here from noise to indie rock – is not for me. I'm just a guy making music in his bedroom, I don't want to be a rock star.”

Links:
https://www.facebook.com/khluluband?fref=ts
http://www.nauk.rs/