Východiska: Outsiderská estetika No Basement is Deep Enough

16. červenec 2014
Podcasty, rozhovory, příběhy Další podcasty, rozhovory a příběhy 03166525.jpeg

Label No Basement is Deep Enough vydáva “sémantických väzňov”, vyvrheľov “kultúrnej hegemónie”. Na jednej strane sú ich aktivity zahalené rúškom postpostpostmodernej irónie a filozofie Frankfurtskej školy, na strane druhej je zreteľná vážnosť a odhodlanie, ktoré vkladajú do svojich kaziet – ručne vyrábaných umeleckých objektov v duchu estetiky DIY.

“Naším hlavným cieľom je dávať príležitosť miestnym kapelám hrať a spájať ich so zahraničnými projektmi. Je to skvelá možnosť vymieňať si skúsenosti a záujmy, takto vlastne funguje aj náš label. Je založený na prepájaní, zdieľaní a solidarite,” hovorí Milja Radovanović, ktorá label spolu s Ignacom de Bruynom prevádzkuje. Značka operuje medzi Antverpami a Belehradom, čo sa odzrkadľuje v hudbe, ale aj v estetike. Fetišizácia objektu im nie je cudzia, naopak, všetky releasy značky No Basement is Deep Enough vychádzajú na kazetách v obaloch, ktoré sú sami o sebe umeleckými artefaktmi vyznačujúcimi sa príznačnou hravosťou.

“Aktivizácia vašich pivníc a povál, to je to, čo sa snažíme robiť. Motivovať ľudí, aby prišli so svojimi výtvormi, za ktoré sa možno hanbia, a myslia si, že nie sú dosť dobré alebo nemajú určitý štandard. My ale vyzdvihujeme práve tie neštandardné veci, tie podivné alebo outsiderské kreácie,” dodáva. Hudobne je label nezaraditeľný, nájdete tam elektroniku, noise i rôzne excentrické experimenty. “Snažíme sa vyhýbať kategorizáciám alebo žánrovým obmedzeniam. Je to zreteľné aj z hudby, ktorú vydávame, ale aj z dizajnu obalov, do ktorých releasy balíme. Nedá sa to ľahko definovať, to je ten náš vnútorný motív.”

Okrem vydávania kaziet, ktoré rezonujú skôr na západ od Belehradu, sa venujú aj lokálnym aktivitám. Ignace de Bruyn je de facto takým maskotom belehradského hudobného undergroundu. “Ak sa aj k ľuďom tu naše kazety nedostanú, existujú aj ďalšie cesty, trebárs prostredníctvom našich aktivít okolo Nema Tog Podruma, čo je srbský preklad No Basement is Deep Enough – žiadna pivnica nie je príliš hlboká. Ide o koncerty. Opäť je to organický vývoj, usporiadavame akcie kamarátom alebo ich známym, ktorí sú práve na turné a prechádzajú Belehradom,” dodáva Ignace de Bruyn pri rozlúčke o pol siedmej ráno na belehradskej železničnej stanici.


The outsider aesthetics of No Basement is Deep Enough
The label No Basement is Deep Enough publishes “semantic prisoners”, outlaws of “cultural hegemony”. On one side, their activities are cloaked in a veil of postpostpostmodern irony and Frankfurt School philosophy, on the other, there is the noticeable seriousness and determination, which they channel into their tapes – hand-made artworks in the spirit of DIY.

03166526.jpeg

“The main focus is on giving opportunity to local bands to play and connect them with foreign acts, which is always a great opportunity to share knowledge and interests and that´s pretty much how our label works, it´s based on that connection and sharing and solidarity,” says Milja Radovanović who runs the label together with Ignace de Bruyn. The imprint operates between Antwerp and Belgrade, which is mirrored in its music as well as aesthetics. They don't eschew object fetishism, on the contrary, all the releases are tapes wrapped in artifacts of their own, injected with a dash of playfulness. “To activate your basements and attics, that´s what we try to do, to motivate people to bring out the stuff that they are hiding or are ashamed of thinking that it´s not good enough or fitting the standard. We actually are praising this non-standard, which we often call weirdo, or outsider," she adds.

Musically, the label is hard to categorize, they release electronics, noise, offbeat singer songwriters and all sorts of eccentric experiments. “We definitely try to avoid any sort of labels, genres or categorisations, that is pretty obvious in the music that we release and the artwork, covers that we make. You cannot really define them so easily.”

Apart from releasing tapes, which probably chime more to the west of Belgrade, they also devote their time to local activities. Ignace de Bruyn is one of the most active promoters and advocates of Belgrade's sonic underground. “When the tapes don´t get to the people here, there are other ways to get the bands to the people in the form of Nema Tog Podruma, which is the Serbian translation of No Basement is Deep Enough. That is mainly in the form of shows. It´s again this organic thing, friends contacting me or friends of friends passing by and playing shows,” adds Ignace de Bruyn as we bid farewell at 6:40am at the already bustling Belgrade train station on that June morning.

autor: Lucia Udvardyová
Spustit audio